...zažeňme nudu zmysluplnou činnosťou...
|
|
...je predsa kopa výborných kníh, ktoré čakajú na to, aby sme po nich siahli. Takou môže byť aj kniha, ktorú napísal Forrest Carter: Malý strom, Artforum 2006. Mimochodom, máme ju aj v našej školskej knižnici.
|
„ Stará mama rozprávala, že každý človek má dve mysle. Jedna z nich má do činenia s potrebami telesného života. Tú treba používať na to, ako získať prístrešie, potravu a podobné veci, ktoré telo potrebuje. Vraj ju treba používať aj na to, aby si človek našiel družku, mal potomstvo a podobne. Dodala, že túto myseľ musíme mať, aby sme sa udržali pri živote. Ale máme aj inú myseľ, ktorá nemá nič spoločné s tým predošlým. Vraj to je duchovná myseľ.
Stará mama mi vysvetlila, že ak človek používa telesnú myseľ na to, aby bol chamtivý a podlý, ak podvádza ľudí a špekuluje, aby z nich mal zisk... tak sa mu scvrkne duchovná myseľ do veľkosti hikóriového orieška.
Stará mama tvrdila, že keď telo zomrie, telesná myseľ zomrie s ním, a človek, čo celý život používal iba túto myseľ, tak mu treba, má duchovnú myseľ veľkú ako hikóriový oriešok, ale duchovná myseľ je všetko, čo prežije, keď ostatné zomrie. Vtedy, povedala stará mama, keď sa znovu narodíš, ako je ti súdené – tak ti treba, narodíš sa s duchovnou mysľou ani hikóriový oriešok, a vlastne ničomu nebudeš rozumieť.
Vtedy sa ti myseľ môže scvrknúť na veľkosť hrášku a môže zmiznúť, ak nad všetkým preváži telesná myseľ. V takom prípade prídeš celkom o svojho ducha.
A tak sa z teba stane mŕtvy človek. Stará mam povedala, že mŕtveho človeka ľahko spoznať. Vraj, keď sa mŕtvy človek pozrie na ženu, nevidí nič iné, iba zlo, keď pozrie na strom, nevidí iné, iba drevo a zisk, nikdy nevidí krásu. Stará mama povedala, že svet je plný mŕtvych ľudí.
Stará mam tvrdila, že duchovná myseľ je taká ako každý iný sval. Ak ju používaš, zväčší sa a zmocnie. Jediný spôsob, ako to môžeš dosiahnuť, je používať ju na porozumenie, ale tie dvere sa ti neotvoria dovtedy, kým neprestaneš byť chamtivý a budeš sa oddávať telesnej mysli. Vtedy sa porozumenie prehĺbi a čím viac sa budeš pokúšať porozumieť, tým väčšieho ducha budeš mať.
Prirodzene, porozumenie a láska je jedno a to isté, ibaže ľudia k tomu pristupujú veľa ráz odzadu, usilujú sa predstierať, že milujú veci, ktorým nerozumejú. A to sa nedá.“ (str. 56 – 57)
|
